Cestovanie

Geografia

Celková dĺžka hraníc Bulharskej republiky je 2 245 km.

Od 1. januára 2007 na hraničných priechodoch s Rumunskom a Gréckom pre občanov Európskej únie platí právo na voľný pohyb osôb.

V dĺžke 470 km (od rieky Timok po mesto Silistra) tvorí severnú hranicu rieka Dunaj. V blízkosti tejto hranice sa nachádza okolo 57 veľkých dunajských ostrovov – Belene, Vardim, Bogdan, Bliznaci – a iné. Rieka Dunaj poskytuje vhodné podmienky na rozvoj vodnej dopravy. Jej význam vzrástol po spustení riečneho kanála Rýn – Mohan – Dunaj. Na rieke sa uskutočňuje kombinovaná doprava typu: rieka – súš, rieka – more. Je najväčšou riečnou obchodnou cestou, ktorá Bulharsko spája so štátmi západnej Európy. V oblasti dunajského pobrežia sa rozvíjajú rôzne odvetvia priemyslu ako elektroenergetický priemysel, chemický priemysel a drevospracujúci priemysel. Veľký hospodársky význam majú vodné hraničné prechody Vidin – Calafat a Ruse – Giurgiu (do Rumunska) a Orjachovo – Beket (do Grécka).

Suchozemská hranica s Rumunskom vedie cez oblasť Dobrudže. Začína sa pri meste Silistra, končí sa pri rumunskej dedine Vama Veche a je dlhá 139 km.

Rovinatý reliéf tejto časti hranice umožňuje rozvoj cestných (Istanbul – Burgas – Varna – Constanta) a železničných ciest (Razdelna – Kardam –  Medžidia – Ungeni). Tadiaľto vedie plynovod z Ruska a elektrina z Ukrajiny.

Celú východnú hranicu krajiny tvorí Čierne more v dĺžke 378 km. Jej začiatok je južne od dediny Vama Veche v Rumunsku a koniec pri ústí rieky Rezovska. Čierne more má pre krajinu veľký strategický význam, pretože cez prielivy Bospor a Dardanely ju spája so Stredozemným morom a s Atlantickým oceánom. Cez Čierne more sa do krajiny importuje 40 % surovín a 30 % sa vyváža. More tiež slúži na lacnejší dostup k nerastným surovinám ako sú ropa, uhlie, koks, železná ruda, ale aj drevo. Väčšina z nich sa dováža z Ruska a Ukrajiny.

Čiernomorské pobrežie je v súčasnosti dôležitou priemyselnou zónou. Rozvíja sa tu chemický a strojársky priemysel. Poskytuje rozvoj rybolovu v mestách Burgas, Varna a Sozopol, kde sa okrem iného ťaží aj soľ.

Čierne more je rajom pre turistov. Okrem oddychovej turistiky ponúka táto oblasť aj ozdravovaciu turistiku. Rozvoju východnej hranice Bulharska však bráni ťažký ekologický stav Čierneho mora, ktoré znečisťujú Dunaj, Dnester a Dneper a obyvatelia jeho pobrežia. Doprava v tejto oblasti je málo rozvinutá, hoci sem vedie železnica zo Sofie.

Na juhu krajina v dĺžke 259 km hraničí s Tureckom a vedie po rieke Rezovska smerom na západ, kde sa vlieva do rieky Marica, ďalej vedie po úpätí pohoria Strandža a Derventskej vyvýšenine a nakoniec končí v Rodopách.

Cez bulharsko-tureckú hranicu vedú cesty do západnej Európy a regiónu Blízkeho východu (Konstanca – Varna – Burgas – Malko Tărnovo – Lozengrad – Istanbul). Hraničný prechod v meste Makaza spája krajinu s Egejským morom. Smerom do Turecka vedú tri hraničné prechody (Malko Tărnovo, Kapitan Andreevo a od roku 1993 aj Lesovo – Hamzabejli), ale okrem týchto prechodov existuje aj niekoľko starých ciest vedúcich cez túto hranicu (Jambol – Elchovo – Edirne).

Vzťahy Bulharska s oboma južnými susedmi v súčasnosti dostávajú nový rozmer, na čo vplýva politická situácia v Turecku a Grécku. Vypracovaných je mnoho projektov, ktoré by sa mali v budúcnosti realizovať na riekach Struma a Marica.

Severné Macedónsko a Srbsko celkovo v dĺžke 506 km sú hraničiace krajiny s Bulharskom na západe. Vedie od vrchu Tumba až po rieku Timok, ktorá oblasť spája s riekou Dunaj. Cez hranicu so Severným Macedónskom vedú tri hraničné prechody (Petrič – Strumica, Blagoevgrad – Delčevo a Kiustendil – Kriva Palanka – Skopje). V súčasnosti medzi týmito krajinami neexistuje železničný prechod, ale už sú na svete plány, ktoré by sa mohli uskutočniť na trase medzi mestami Gjoševo – Kumanovo.

Cez hraničný prechod pri meste Kalotina vedie medzinárodná cesta, ktorá spája Bulharsko so západnou Európou a krajinami v oblasti Blízkeho východu.